12.08.2005 Cenzúra, Norton, Verejná bezpečnosť, Panta rei + hostia...

Takže som tu zas. Tý ktorých to uráža nech si zatvoria uši a zapchajú oči pretože nasleduje reportáž z koncertu na Orave.

Vec: Koncert pri Oravskej priehrade alebo "Cenzúra - návrat hôrnych chlapcov" I.

Skupina Cenzúra bola na dňa 12.8.2005 pozvaná na Oravskú priehradu aby tam odohrali koncert. Keď som sa to dozvedel od môjho kolegu Chajkorin Khasa, zrovna som robil na nejakej reportáži z púšte Gobi (Mongolsko, pozn.red.). Samozrejme ma táto správa zaskočila. Cenzúra? Oni sa dali znovu dokopy? Hneď, keď som sa dostal do civilizácie (dedina Vhalta naľavo od Gobi, stále v Mongolsku, pozn.red.), zavolal som spojovateľku v Ulaan Baatare (to je tiež v Mongolsku, pozn.red.), aby ma prepojila na Bratislavu (to je na Slovensku, pozn.red.), aby ma prepojila na pána R. O tom som stále vedel že žije, lebo mi poslal pohľadnicu z Budapešti (Maďarsko vole, pozn.red.). Hneď mi potvrdil, že odohrajú koncert na Orave. I zaradoval som sa a hneď si zabookoval letenku na Slovensko. Po príchode 4.8.2005 som sa zvítal so všetkými členmi kapely. Prekvapilo ma a zároveň i potešilo, že vidím aj harmonikára, pána Z. Ten vždy tej ich hudbe dodával čosi.. čosi, ako francúzi hovoria žemesekua. Niečo ako keď sa hovorí posledný klinec do rakvy. Všetci akoby vyrástli, od doby čo som ich videl naposledy. Samozrejme to je nereálne v ich veku. Problémi s drogami, alkoholom, náboženstvom, akoby nikdy nezažili. Tak sme nakúpili chľast (reklama, pozn.red.) a na druhý deň vyrazili. Po pár kilometroch smerom na sever sme sa vrátili, lebo bolo len 5.8.2005 a tak sme sa zas vydali na cestu o týždeň neskôr. Išli sme ako za starých dobrých čias starou dobrou škodovkou (reklama, pozn.red.). V predu šoféroval pán P., stály to člen výprav Cenzúry za dobrodružstvami. Vedľa sedel Roman (gitara, spev, nervy, pozn.red.). V zadu som šoféroval ja, váš skromný rozprávač, s fľaškou FERNET STOCK CITRUS (toto nie je reklama, pozn.prd.). Občas som prenechal šoférovanie skúsenejšiemu šoférovi, pánovi N. (basa, vokály, alkohol, pozn.red.). Ponúkal som aj páně A. (bubny, alkohol, ženské, pozn.red.), no ten odmietol so slovami "Hapčí beriem antibiotikích". Ďalším pasažierom bol pán Z. (harmonika, alkohol, ženy, alkohol, jedlo, alkohol, pozn.red.). I ten občas riadil, no väčšinu času pospával. Ani som sa mu nedivil. Trojhodinová cesta po diaľnici dosť nudí a človek aj zabúda piť. Keď sa diaľnica skončila, nastalo zopár problémov s tým, cez ktorú dedinu ísť. Nakoniec vyhrala dedinka Terchová. Že vraj skratka. Na ceste opitý bicyklisti, opité babky čo išli na diskusné stretnutia, opité decká, a hlavne opitý my. Za Terchovou, s jej bielymi domčekmi, cesta znenazdajky začala stúpať. Keď pán P. pohrozil, že budeme musieť ísť tlačiť, zasmiali sme sa. No o chvíľu sa hrozba fyzickej práce stala reálnejšia keď sme išli na jednotke rýchlosťou 10 km/h (5 mil/h, pozn.red. (ak toto náhodou číta nejaký Američan alebo Američanka, pozn.pozn.red. (toto je aby táto reportáž nebola pokladaná za antifeministickú, pozn.pozn.pozn.red.))).

(Pardon za neúmerné množstvo pozn.red.. Človek, ktorý robil korektúry, bol okamžite prepustený.,pozn.aut.)

Pokračovanie tohto príbehu bude v časti II. Tá bude pojednávať o tom, kto spôsobil v aute rozruch, o príchode na koncert, o koncerte, a o odchode z koncerta. Vystúpia v ňom nové postavy, ako napríklad organizátor pán J., pán X. ktorý bol tiež prítomný na koncerte a pani K. ktorý sa na koncert nedostavila. Časť II bude uvedená o pár minút.

zeložurnalista

Vec: Koncert pri Oravskej priehrade alebo "Cenzúra-návrat hôrnych chlapcov" II.

Rýchlosť stále klesala ale nádej nezhasla. Napadlo ma, že by som mohol použiť reaktívny pohon. To spôsobilo, že v aute bolo za á teplejšie, za bé bol tam podstatne väčší smrad, za cé auto nezrýchlilo a za dé mal som okolo seba viac priestoru lebo sa všetci tlačili odo mňa. Našťastie po chvílke sa sklon cesty zmenšoval a zmenšoval a mohli sme pokojne pokračovať v ceste na plný výkon a v plnej sile. Kým sme dorazili k Oravskej priehrade, vzduch ešte zhustol, lebo pán R. znova trénoval do speváckej súťaže. Príchod na koncert bol uskutočnený o 21.00 hod (9 hod pm, pozn.aut.) stredoeurópskeho času, roku pána 2005. Dostatočne sme sa zvítali s organizátorom akcie pánom J. Ten nám doniesol zopár piviek z tohtoročného zberu, ktorým sme sa zaradovali. Hneď po príchode sa Cenzúra dohodla, že sa musia dohodnúť na hodinu, kedy začnú hrať. No predstavte si že by išli až posledný. To by som nestihol dostať sa späť do Bratislavy (ešte stále Slovensko, žiadna ÉÚ, pozn.aut.), aby som chytil ranný spoj do Bukurešti (našťastie mimo EU, pozn.aut.), z kadiaľ mi mal letieť spoj do Ulaam Baataru (kde to je to už určite viete, pozn.aut.). Pán J. povedal že v pohode pojdeme po ďalšej kapielke. Práve dohrávala skupina Panta rei (punk, alkohol, pozn.aut.), keď sme uvideli stolný futbal. So šťastnými očkami som išiel kúpiť pár žetónov. S cenou mi zmizlo šťastie z očí. Nevadí, riekol som si a šli sme hrať. Samozrejme, že som vyhral (to zrejme bude pán N. ešte dlho popierať, no už som vám niekedy klamal?, pozn.aut.). Po futbale nasledovalo pivo a skupina Norton (punk, alkohol, pozn.aut.). Keď dohrali, mala nasledovať podľa dohovoru Cenzúra. To bolo asi o 23.00 hod (nebudem sa zdržovať písaním koľko to je v pm, pozn.aut.). No čo sa nestalo. Miestna skupina chcela hrať pred Cenzúrou že vstávajú skoro do práce. No po chvíľke sme im vysvetlili že by to nerobilo dobrotu a dohodli sme sa že pôjdu po Cenzúre. Cenzúra vyšla na pódium (pre nedostatok výrazov zostaneme u názvu pódium, pozn.aut.) cca o 23.35. Nazvučili, ladiť nepotrebovali (veď punkáči neladia, pozn.aut.), začali hrať. Samozrejme alkohol robí svoje a aj ozvučenie nebolo prepichové ako je Cenzúra zvyknutá (koncertná sála Viedeň, Carnegie Hall, operná sieň v Sydney, synagóga v Madride, pozn.aut.). Preto by som ohodnotil ich výkon ako jeden z tých priemerne odohratých koncertov. Ľudia pesničky nepoznali, čo som bol mierne prekvapený, a ani sa moc nebavili. Harmonikár, väčšinou dobre hrajúci, teraz tiež priemer. Pokus o oživenie bol, keď si urobil číro rovno na pódiu aby zapadol medzi ostatných, no nepadlo to na úrodnú pôdu. Aspoň 5-7 pogujúcich miestnych zlebšilo náladu. Keď Cenzúra dohrala, pobalili sme sa a vybrali sme sa k autu. Tam sme zbadali ponáhľajúcu sa skupinku hudobníkov. Neviem ktorá to bola kapela no mám pocit že tý, čo mali ísť posledný. Vyzerali nahnevane. Naložili sme veci a v tom prišiel istý pán X. že sa mu stratil činel. Po krátkej výmene názorov z pánom R. sa pobral preč a my sme sa rozlúčili s organizátorom, ktorému chcem týmto poďakovať za nevýdaný zážitok z koncertu Cenzúry. Ešte bol pokus sa s ním odfotiť no ako už to býva, foťáky niekedy nefotia ako by sme chceli. Tak sme sa rozlúčili a šli kade ľahšie. Príchod do Bratislavi bol o 5.00 a ja som sa hneď rozlúčil s celou bandou a išiel rýchlo na autobus do Bukurešti.

Ešte by som sa chcel ospravedlniť pani K. že som ju v tomto príbehu nespomenul, taktiež pánovi P., T., a D.

Fotky z akcie TU!